reklama

Cesta okolo sveta za 25 dní – časť I. Singapur

Po dlhšom čase som sa rozhodol znova sa podeliť o svoje zážitky z cestovania, tentokrát z cesty okolo sveta, ktorú som podnikol za 25 dní.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Prvou zastávkou, ak nepočítam Londýn, kde som musel prestupovať, bol Singapur, kde žije môj kamarát Peter z Maďarska. Študuje tu robotiku a vlastne som mal šťastie, že som ho ešte stihol, lebo začiatkom júna odchádza na deväťmesačnú stáž do Bostonu.

Let z Londýna do Singapuru trval 13 hodín. Ešte som asi nikdy dlhšie neletel, ale musím povedať, že so Singapore Airlines to bol skutočný zážitok a vlastne let ubehol veľmi rýchlo. Stihol som si pospať (to bolo treba lebo spolu s 6 hodinovým rozdielom som vlastne dorazil do Singapuru o 19 hodín neskôr) a pozrieť päť filmov (Lady Bird, Coco, I, Tonya, The Killing of a Sacred Deer a Amelie). Všetky vrelo doporučujem!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
toto je za A) najmodernejšie nákupné stredisko v Singapure B) letisko Changi v Singapure C) stanica metra Downtown line Odpoveď je schovaná úplne na konci článku.
toto je za A) najmodernejšie nákupné stredisko v Singapure B) letisko Changi v Singapure C) stanica metra Downtown line Odpoveď je schovaná úplne na konci článku. (zdroj: Peter Badač)
Singapurská mestská pláž. Niekoľko takýchto je vybudovaných na ostrove Sentosa. Až by človek neveril, že je v Singapure, ale keď v pozadí zbadá tie veľké nákladné lode, ktoré tu parkujú a určite niečo aj vypúšťajú do vody, tak ho chuť na kúpanie prejde.
Singapurská mestská pláž. Niekoľko takýchto je vybudovaných na ostrove Sentosa. Až by človek neveril, že je v Singapure, ale keď v pozadí zbadá tie veľké nákladné lode, ktoré tu parkujú a určite niečo aj vypúšťajú do vody, tak ho chuť na kúpanie prejde. (zdroj: Peter Badač)

V Singapure som nebol prvýkrát. Už som tu raz Petra navštívil, preto som bol už zorientovaný a vlastne som sa tešil na spoločnosť, nejaký veľký sightseeing nebol v pláne, lebo vlastne všetko, čo som chcel vidieť, som už videl, ale napriek tomu boli tu stále miesta, ktoré som nenavštívil. Napríklad ostrov Sentosa alebo Záhrady v zálive Marine Bay.

Na ostrov Sentosa chodia obyvatelia Singapuru relaxovať a je tu vybudovaných niekoľko pláži, zábavných parkov (Universal Studios alebo vodný svet), lanovka, detský svet...no proste všetko. Tiež sa tu nachádza najjužnejší bod kontinentálnej Ázie. Proste všetko potrebuje svoje naj, aj keď tomuto naj úplne nerozumiem, lebo však Sentosa je ostrov. A vlastne aj Singapur je ostrov, takže neviem ako to je s tým kontinentom. To by potom mohla Indonézia tvrdiť, že najjužnejší bod sa nachádza práve tu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pohľad z diaľky na ostrov Sentosa, na zábavné parky a lanovku
Pohľad z diaľky na ostrov Sentosa, na zábavné parky a lanovku (zdroj: Peter Badač)
Najjužnejší bod v kontinentálnej Ázií nie je až taký wow ako by sa mohlo javiť podľa názvu
Najjužnejší bod v kontinentálnej Ázií nie je až taký wow ako by sa mohlo javiť podľa názvu (zdroj: Peter Badač)

Keďže Peter musel pracovať, stretli sme sa až večer a zobral ma na vraj typické singapurské jedlo. S tým jedlom je to tu ťažké, pretože sa tu miešajú štyri kultúry – britská, malajská, indická a čínska, takže pomenovať niečo typicky singapurske je ťažké. Rovnako je to aj s jazykmi, takmer všetky oficiálne nápisy sú v štyroch verziách, aj keď vraj národným jazykom je malajčina.

No každopádne vraj čilikrab je niečo, čo je tradičné pre toto mesto. Musím povedať, že bol skutočne veľmi chutný, ale som rád, že sme si objednali aj niečo iné, lebo bol tak čili, že by som sa z neho asi nenajedol. A vlastne mám pocit, že sme toho viac nechali na stole ako v žalúdku a ešte sme sa z toho aj celkom zababrali. Ale verím, že kto má rád čili, tak mu čilikrab bude chutiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po večeri sme sa ešte poprechádzali po štvrti Tyong Bahru, ktorá sa úplne vymyká okolitej zástavbe vysokánskych panelákov. Je to taká hipsterská štvrť plná kaviarní a krčmičiek, všetky domy majú maximálne tri poschodia a veľa z nich je postavených v štýle Art-deco. Zrazu má človek pocit, že ani nie je v Singapure, ale niekde v Neukollne.

Takto nejako vyzeral náš čilikrab
Takto nejako vyzeral náš čilikrab (zdroj: Peter Badač)
V hipsterskej štvrti sme okrem iného našli aj automat na knihy. To nie je nič výnimočné. Ale tento bol len na kriminálky.
V hipsterskej štvrti sme okrem iného našli aj automat na knihy. To nie je nič výnimočné. Ale tento bol len na kriminálky. (zdroj: Peter Badač)

Návšteva ostrova Sentosa ma inšpirovala k programu na ďalší deň. Pri ostrove sa nachádza obchodné centrum s prístavom (obchodné centrum sa nachádza vlastne pri každej stanici metra, vraj ich je tu najviac na obyvateľa). Z prístavu premávajú lode do Batamu, čo je mesto v Indonézií, na druhej strane prieplavu, iba hodinu zo Singapuru. Neodolal som a navštívil som aj Batam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Batame vlastne nič k videniu nie je, je to mesto, ktoré „wannabe“ Singapur, ale akosi vidno, že nemá toľko peňazí a všetko je také neudržiavané. Pri prístave sa nachádza veľké nákupné stredisko, ktoré sa nedá minúť. A musím povedať, že rozumiem, že sem premáva toľko lodí zo Singapuru (takmer každu pol hodinu). Na nákupy je to pre nich raj. Oblečenie, elektronika, jedlo, všetko tu má takmer tretinovú cenu. Jediné, čo sa tu nedá kúpiť je alkohol (ten sa vozí z cudziny). Ani ja som neodolal a nakúpil som jedlo a oblečenie, v ktorom ma niektorí z vás čoskoro uvidia. Teda dúfam, keďže som ho pri balení zabudol u Petra v Singapure, ale tak snáď mi ho čoskoro doručí.

Batam ma síce privítal veľkým nápisom, ale okrem neho toho moc v meste nebolo.
Batam ma síce privítal veľkým nápisom, ale okrem neho toho moc v meste nebolo. (zdroj: Peter Badač)
Čo mi prišlo zvláštne a neviem, či to súvisí nejako s ramadánom alebo je to nejaká indonézska tradícia, ale všetky kaviarne a reštaurácie boli pred okoloidúcimi takto zahalené závesmi. Nezistil som prečo
Čo mi prišlo zvláštne a neviem, či to súvisí nejako s ramadánom alebo je to nejaká indonézska tradícia, ale všetky kaviarne a reštaurácie boli pred okoloidúcimi takto zahalené závesmi. Nezistil som prečo (zdroj: Peter Badač)

Druhý deň sme šli na večeru do tržnice Telok Ayer, kde si skutočne príde každý na svoje. Nájdeme tu jedlá z Japonska, Kórey, Číny, Malajzie, Indie, západného sveta, ryby, bravčové, kuracie, polievky, dezerty, nápoje... proste všetko na čo môže mať človek chuť. Tržnica sa nachádza uprostred administratívneho centra mesta, takže večer sú ulice okolo už celkom vyľudnené a jednu celú uličku uzavrú a rozmiestnia na ňu stoly pre zákazníkov. Toto miesto by bolo asi ekonomicky lepšie zhodnotené, keby tu postavili ďalší mrakodrap, pretože jedlá s priemernou cenou 4 € nemôžu v takejto lokalite vynášať, ale vraj tú budovu mesto ustanovilo ako pamiatku, pretože odkazuje na dlhú históriu mesta.

Po večeri sme išli na nápoj, tak mi Peter s Kyu ukázali ich obľúbený bar o ktorom málokto vie, pretože sa nachádza v administratívnej budove na 33. poschodí. Teda musí sa vojsť do budovy, presť okolo recepcie k špeciálnemu výťahu a vyviezť sa hore, odkiaľ je krásny výhľad na celý Singapur a aj tu majú jedno naj – je tu najvyššie položený mikropivovar, ktorý vyrába pivo na svete...ak nie na svete, tak aspoň v Ázii (to si už presne nepamätám).

Stará tržnica v zástavbe mrakodrapov
Stará tržnica v zástavbe mrakodrapov (zdroj: Peter Badač)
Tržnica ožíva hlavne v noci
Tržnica ožíva hlavne v noci (zdroj: Peter Badač)

Zdržali sme sa a domov sme šli až po polnoci, čo znamená, že sme boli odkázaní na taxík. Toho som sa bál, lebo pri miestnych cenách bude stáť taxi aspoň 50 €. To mi Peter s Kyu hneď vyvrátili, pretože miesta samospráva sa snaží ľudí odrádzať od používania osobných automobilov, a teda preferuje hromadnú dopravu a taxíky. Taká 30 minutová cesta taxikom nás vyšla asi na 10 €, čo je pri tunajších cenách jedno pivo...úžasom som skoro onemel. A ešte som sa aj dobre porozprával s taxikárom. Prezradil mi, že križovatky v Singapure sú intelignetne riadené a v cestách sú zabudované senzory, ktoré vedia, z ktorej strany čaká najviac áut a podľa toho určujú dĺžku zelenej a červenej pre jednotlivé smery. Wow.

Smutnou správou je, že tu nefunguje Uber. Ten sa zlúčil s konkurenčnou službou Grab, takže si treba nainštalovať túto aplikáciu, z čoho sú všetci smutní, pretože keď boli dostupné obe služby, predháňali sa a ceny boli ešte asi o tretinu nižšie ako teraz. Ale spoločnosti sa dohodli, Uber odišiel, respektíve má 30% podiel v službe Grab.

Výhľad z baru na 33. poschodí
Výhľad z baru na 33. poschodí (zdroj: Peter Badač)

Keď som spomínal tie autá, vlastniť jedno v Singapure nie je vraj veľmi jednoduché. Jednak sú celkom drahé (obyčajné auto sa pohybuje okolo 50 tisíc €) a k tomu potrebuje človek získať povolenia a zaplatiť dane, čo je zhruba v rovnakej výške alebo aj viac ako cena auta. Takže jazdenie na vlastnom vozidle je tu skutočne luxus a ceny taxíkov a hromadnej dopravy takmer zadarmo.

Inak verejná doprava je veľmi dobre zorganizovaná, človek sa metrom a autobusom dostane skutočne všade. A fascinovalo ma, že od mojej poslednej návštevy v roku 2015 stihli postaviť celú novú linku metra a teraz je vo výstavbe druhá, ktorú majú otvoriť v roku 2019. Keď sa niekde nekradne, tak sa to stavia celkom rýchlo...

A ešte musím povedať, že Singapur je veľmi zelené mesto, veľmi na zeleň dbajú a je skutočne všade. Ich krédo, ktoré som párkrát videl napísané je Let’s make Singapore green again. Vraj viac ako polovica rozhlohy mesta je tvorená práve zeleňou a parkami.

Jednou z miestnych bizarností, ktoré ma zaujali je spôsob sušenia prádla. V každom byte sa nachádzajú také nástavce, do ktorých si každý musí vraziť svoju tyč, na ktorej suší prádlo. Často sú to metly alebo mopy
Jednou z miestnych bizarností, ktoré ma zaujali je spôsob sušenia prádla. V každom byte sa nachádzajú také nástavce, do ktorých si každý musí vraziť svoju tyč, na ktorej suší prádlo. Často sú to metly alebo mopy (zdroj: Peter Badač)

Posledný deň mojej návštevy celkom pršalo, taký ten dážď, že človek je hneď po prvej sekunde na ňom mokrý, ale zas povedal som si, že nemôžem ostať doma. Na obed som tentokrát uprednostil trhy v moslimskej štvrti, ktoré prebiehajú počas ramadánu a ľudia v stánkoch predávali všelijaké dobroty. Pekne rozvoniavali a a Singapur boli cenovo veľmi prístupné.

Po obede som sa rozhodol navštíviť Záhrady v Marina Bay, nakoľko som si uvedomil, že ani tie som počas predchádzajúcej návštevy nestihol. Sú to také veľké umelé stromy, ktoré každý večer po 19 a po 20 predvádzajú svetelnú šou, čo je jedna z najväčších atrakcí Singapuru. Ale keďže do večera bolo času ešte dosť, rozhodol som sa navštíviť aj Cloud Forest, ktorý je v ich tesnej blízkosti.

Vnútro Cloud Forestu vyzerá asi takto
Vnútro Cloud Forestu vyzerá asi takto (zdroj: Peter Badač)
Prechádzka trvala 6 poschodí
Prechádzka trvala 6 poschodí (zdroj: Peter Badač)
a ak nejaká rastlina nerozkvitla, tak ju promtne nahradili modelom na nerozozoznanie od pravej
a ak nejaká rastlina nerozkvitla, tak ju promtne nahradili modelom na nerozozoznanie od pravej (zdroj: Peter Badač)

Spolu s Flower Domom sa v Singapure rozhodili vytvoriť simuláciu dažďového pralesa. Nachádza sa tu aj navyšši vodopád vytvorený človekom (opäť niečo naj). Prehliadka prebieha tak, že sa človek vyvezie výťahom na vrchol hory, odkiaľ steká vodopád a potom sa pomaly premiestňuje dole a spoznáva rôzne mikroklimatické prostredia, ako ďažďový prales, jaskyňu a tak. Myslím, že pre ľudí zo Slovenska to nie je nič zaujímavé, ale pre ľudí, ktorí nikdy nevideli les, tak to asi nejaký význam malo. Teda usudzujem z toho, že fotili ako šialení.

Cloud Forest sa nachádza hneď vedľa záhrad, kde sa začala o 19:45 svetelná šou a tá bola zaujimavá aj pre ľudí zo Slovenska. Na doprovod vážnej aj populárnej hudby stromy svietlili a blikali a menili farby. Po svetelnej šou v záhrade nasledovala o 20:00 aj svetelná šou v zátoke len pár metrov od záhrad, čo bol tiež pekný zážitok.

takto vyzerali záhrady pred šou
takto vyzerali záhrady pred šou (zdroj: Peter Badač)
a takto počas šou
a takto počas šou (zdroj: Peter Badač)

Nasledoval už len odchod do mojej ďalšej destinácie z letiska Changi, ktoré niekoľkokrát získalo titul letisko roka. A vôbec sa tomu nečudujem! Tu sa človek skutočne vôbec necíti ako na letisku, ale ako v nejakej príjemnej obývačke. A na jedenie je tu oddelenie Singapore Street Food, kde sa dá vyskúšať všetko, čo som spomínal predtým za veľmi priaznivé ceny (niekde medzi 5 - 10 €).

Peter Badac

Peter Badac

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som Peter, študoval som film v Bratislave a Prahe a píšem hlavne o cestovaní a o mojich postrehoch zo života mimo Európy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu