reklama

Milionárom vo Vietname

Predtým než človek vyrazí na dovolenku alebo výlet by si mal asi zistiť, aké je v danej destinácií počasie, aby mu to neskomplikovalo plány. To je to, čo som ja pred výletom do Vietnamu neurobil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Pôvodný plán bol precestovať krajinu od juhu na sever, ale hneď po príchode do Ho Chi Minhovho mesta nás náš hostiteľ informoval, že v stredom Vietname je daždivá sezóna s povodňami a na severe je zima – rozumej asi 20 stupňov. To nás viedlo k prehodnoteniu našich plánov a rozšíreniu návštevy na juhu a v Kambodži.

Po príchode z Kambodže sme leteli do mesta Da Nang, odkiaľ sme sa taxíkom presunuli do historického mesta Hoi An, ktoré je na zozname svetového kultúrneho dedičstva Unesco. Bohužiaľ náš hostiteľ mal pravdu a celý čas po príchode pršalo a vôbec nevyzeralo, že niekedy prestane.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

TIP CESTOVATEĽOM / Hoi An je od Da Nangu vzdialený asi 40 km. Pri presune z letiska v Da Nangu do Hoi An sa oplatí rezerovať si zdieľaný minivan z letiska priamo do hotela za 6 dolárov minimálne 2 hodiny pred príletom u spoločnosti Hoi An Expres. Je to najlacnejšia možnosť prepravy, zdieľaný taxík priamo na mieste stojí asi dvojnásobok. (my sme to neurobili a museli sme stáť v príletovej hale a pýtať sa všetkých okolo, či sa s nami nechcú podeliť o taxik, čo nebol úplne najlepší nápad, hlavne kvôli reakciám oslovených, ktorí sa tvárili, že im ponúkame drogy alebo tak nejak)

A to nebolo najhoršie. To nás stretlo až v hoteli, ktorý sme si bookli deň vopred cez booking.com. Tu nám povedali, že sú plne vybookovaný a nemajú pre nás voľnú izbu, ale ponúknu nám jednu noc v inom hoteli a na druhú noc sa môžeme presunúť k nim. Už to bola komplikácia, že jedno dopoludnie strávime presunom a nebudeme môcť stráviť obdivovaním mesta, ale vlastne ukázalo sa, že náhradný hotel je veľmi ďaleko od nášho hotela v centre (rezervovali sme si ho hlavne kvôli jeho dobre lokácií), dokonca až v inom meste. Povedali nám, že mesto je bicyklom len 5 minút ďaleko, ale pri vietnamskej šialenej premávke a hlavne v daždi sme sa vôbec necítili na bicyklovanie. Veľmi nás tento presun sklamal, pretože nový hotel bol síce pekný, ale bol postavený uprostred polí, kde nebolo nič v okolí (čo je dobrá správa, keď prídeš hladný) a do mesta sme si museli zobrať taxík, ktorý nám samozrejme nikto nepreplatí. No nebol to príjemný začiatok nášho výletu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Inak musím povedať, že Vietnam je veľmi čistá krajina, ulice neustále upratujú nejakí ľudia a čo sa mi obzvlášť páčilo, tak na záchodoch (záchody sú tu klasické ako u nás, diery v zemi asi len niekde na vidieku) je vždy malá sprška, ktorá slúži ako bidet. Ono je pravda, že nie vždy je k dispozícií toaletný papier, ale s touto sprškou máš vždy istotu, že neostaneš nahratý.

Na druhý deň sme celé dopoludnie trávili presťahovaním do hotela, v ktorom sme sa mohli ubytovať až po 14:00. Na druhú stranu musím priznať, že aj tak by sme toho doobeda veľa neurobili, nakoľko stále pršalo. Stella tento čas využila na obhliadku okolia hotela a prišla s tým, že si nechala v obchode ušiť šaty na mieru. Vybrala si látku, strih, vzali jej miery a za 24 hodín jej vraj ušijú nové šaty za 20 dolárov. Išiel som sa s ňou do obchodu kuknúť, ako budú jej šaty vyzerať a samozrejme podnikavá majiteľka hneď využila príležitosť ponúknuť aj mne ušitie obleku na mieru. Sprvu mi to prišlo šialené, veď za 24 hodín odchádzame, to nemôžu stihnúť ušiť sako aj nohavice, ale na druhú stranu som si povedal, že nový oblek sa mi hodí, tak prečo nie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pracovití vietnamci, v práci strávia väčšinu svojho dňa a často v práci aj prespávajú.
Pracovití vietnamci, v práci strávia väčšinu svojho dňa a často v práci aj prespávajú. (zdroj: Peter Badač)
Bicykel slúži ako hlavný prepravný prostriedok tovaru.
Bicykel slúži ako hlavný prepravný prostriedok tovaru. (zdroj: Peter Badač)
Načo platiť priestor na strihanie, keď stačí zrkadlo a kreslo a ostrihať ťa môžem aj na ulici.
Načo platiť priestor na strihanie, keď stačí zrkadlo a kreslo a ostrihať ťa môžem aj na ulici. (zdroj: Peter Badač)

Vzala mi mieru, vybral som si látku a strih a začalo klasické vietnamské licitovanie o cene. V praxi to funguje tak, že vždy nahodia cenu, ktorá je viac-menej dvojnásobok toho, čo je reálna hodnota tovaru alebo služby. Keď sa tváriš odmietavo, tak sa spýtajú, že koľko by si zaplatil – zvyčajne človek odpovie polovicu pôvodnej sumy. Oni k tejto polovici prihodia tak 30% a toto ponúknu ako veľkú zľavu. Takýmto spôsobom sa doťahujete pár minút, až nakoniec sa cena dohodne. Väčšinou je človek spokojný, že to má lacnejšie, ako bol pôvodný premrštený odhad, ale na druhú stranu drahšie ako je reálna hodnota, pretože väčšina ľudí nemá nervy a trpezlivosť sa dohadovať donekonečna a v istom momente súhlasí s ponukou. Moja sa ustálila na 100 dolároch za oblek. Ale nasledovalo ďalšie licitovanie o prepočete na vietnamské dongy. Oficiálny kurz je 22 500 dongov za dolár, ale moja obchodníčka používala 23 500 dongov za dolár, tak som sa s ňou opäť začal doťahovať, že inde používajú iný kurz, tak sme sa po diskusii zhodli (teda skôr ona ho ustálila) na kurze 23 000 dongov za dolár. Proste skúšajú, čo môžu. Tým nechcem povedať, že sú zlí, práve naopak, Vietnamci sú strašne srdeční ľudia, ktorí by ťa nikdy nenechali napospas osudu a vždy nám veľmi ochotne poradili a pomohli, ale sú aj obchodníci a skúšajú všetky finty. Majú to tak nejako v krvi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu sa pristavím ešte pri vietnamskej mene. Používajú dongy a ako som spomenul, tak jedno euro je asi 24 000 dongov. Vtipné situácie nastávajú napríklad pri výbere peňazí z bankomatu, kde sme sa s Jankou dohadovali, či vyberieme päť alebo šesť miliónov, že či nám to bude stačiť na celú dobu. To rozmýšľanie v miliónoch dá človeku zabrať, nie sme na to moc zvyknutí a často sme si prijali, aby sa najvyššia bankovka s hodnotou 500 000 zmenila na eurovú kurzom 1:1. Ale bol to pekný pocit byť milionárom aspoň vo Vietname. Neskôr som sa dozvedel, že vietnamská mena je najmenej hodnotná mena na svete, dokonca aj v Zimbabwe urobili reformu a svoje vychýrené trilióny už nepoužívajú.

Hoi An je jedno z najkrajších vietnamských miesta a našťastie ho nepostihla ani, ako ju vo Vietname volajú, Americká vojna.
Hoi An je jedno z najkrajších vietnamských miesta a našťastie ho nepostihla ani, ako ju vo Vietname volajú, Americká vojna. (zdroj: Peter Badač)
Tento most je jednou z najznámejších pamiatok v meste.
Tento most je jednou z najznámejších pamiatok v meste. (zdroj: Peter Badač)
Na prechádzku mestom nám zasvietlo aj slnko.
Na prechádzku mestom nám zasvietlo aj slnko. (zdroj: Peter Badač)

Na večer sa počasie upokojilo a prestalo pršať. Pridala sa k nám aj Janka, s ktorou sme sa rozdelili na kambodžsko-vietnamských hraniciach asi pred týždňom a ona bola na ostrove Phu Quoc. Stelle som o jej príchode nič nepovedal, aby bola prekvapená, ale niekedy to bolo dosť náročné, lebo sme potrebovali kúpiť lístky na vlak a ja som si miesto dvoch pýtal tri a Stella úplne nechápala, že čo sa deje, tak som sa jej musel rafinovane zbaviť a poslať ju pre kartu do hotela, lebo sme nemali dostatok hotovosti, ale medzičasom som zaplatil všetky tri lístky vlastnou kartou, aby na nič neprišla. Podarilo sa a prekvapenie vyšlo, takže sme Silvestra a Nový rok strávili už pokope.

Vo Vietname sa Vianoce ani Silvester veľmi neoslavujú, ale Hoi An je mesto plné turistov a vianočná výzdoba a novoročné párty lemovali celé nábrežie rieky, ktorá mala neobyčajne vysokú hladinu a skoro sa až vylievala na vydláždené nábrežie. Atmosféra bola pekná, plno opitých turistov a pouličných predajcov jedla a alkoholu. My sme sa prešli, dali nejaký drink, trocha sa zabavili na populárnu hudbu a šli sme spať.

Oficiálne ohňostroje boli vládou zakázané, tak nám aspoň dopriali takýto pekný ohňostroj z DVD.
Oficiálne ohňostroje boli vládou zakázané, tak nám aspoň dopriali takýto pekný ohňostroj z DVD. (zdroj: Peter Badač)
Vianočná výzdoba vôbec nebola neprimeraná a zodpovedala vietnamským zvyklostiam.
Vianočná výzdoba vôbec nebola neprimeraná a zodpovedala vietnamským zvyklostiam. (zdroj: Peter Badač)
Zatiaľčo sa turisti zabávajú, miestni sa snažia zarobiť predajom miestnych špecialít.
Zatiaľčo sa turisti zabávajú, miestni sa snažia zarobiť predajom miestnych špecialít. (zdroj: Peter Badač)

Na druhý deň nám celkom prijalo počasie a dokonca sme videli aj slnko. Mali sme čas prejsť sa krásnymi uličkami Hoi An a nakúpiť aj nejaké suveníry. Mesto je povestné nielen svojimi krajčírmi, ale aj kuchyňou. Na obed sme ale nemali až také šťastie ako predtým. Našiel som síce krásnu zapadnutú reštauráciu, kde neboli žiadni ľudia, ale to nám možno malo byť varovaním. Boli sme tam jediní zákazníci a horšie jedlo vo Vietname som asi nejedol. Dokonca sa nám prvýkrát stalo, že sme ani nedojedli. Bolo mi to veľmi ľúto, že zrovna v takejto kulinárskej destinácií ako Hoi An a po predchádzajúcich vynikajúcich jedlách som sa tentokrát netrafil.

Pred odchodom sme si ešte vyzdvihli naše šatstvo. Stella nakoniec skončila pri štyroch šatách a mne stihli dokončiť oblek, ktorý je veľmi pekný, len teda bude teraz na mňa vyvíjaný tlak, aby som výrazne nepribral, lebo by som moje nové sako už nezapol.

Hoi An je povestný svojou vychýrenou kuchyňou. Vietnamské rolky, ktoré chutia ešte lepšie ako vyzerajú, a to podľa mňa vyzerajú vynikajúco.
Hoi An je povestný svojou vychýrenou kuchyňou. Vietnamské rolky, ktoré chutia ešte lepšie ako vyzerajú, a to podľa mňa vyzerajú vynikajúco. (zdroj: Peter Badač)
Bahn xeo, čo je chrumkavá ryžová placka plnená mäskom, krevetami a zeleninou.
Bahn xeo, čo je chrumkavá ryžová placka plnená mäskom, krevetami a zeleninou. (zdroj: Peter Badač)

Do Hanoia sme sa rozhodli presunúť nočným vlakom. Logicky toto rozhodnutie nemalo žiadny zmysel, lebo letenka z Da Nangu do Hanoia bola asi o trochu lacnejšia ako spací vlak, ale prišlo mi, že to bude zážitok viesť sa po vietnamskej železnici 17 hodín.

Kúpili sme si spacie kupé so 4 lehátkami za 48 dolárov. Bohužiaľ sme nedostali lístky do jedného kupé, ale boli sme rozdelení v dvoch. Pri kúpe nám povedali, že nech sa tým netrápime, že sa budeme môcť vymeniť priamo vo vlaku, čo sa ale ukázalo ako nemožné, lebo obe lehátka v oboch kupé obsadili tehotné ženy alebo rodiny s malými deťmi, ktoré by sa na vrchné lehátka nevyštverali. Ale objavili sme jedno voľné kupé, kam sme sa chceli presunúť, tak sme kontaktovali nášho sprievodcu, či by sa to dalo.

Niekde som čítal, že kvalita vietnamských vlakov je lepšia ako európskych, ale netuším, kde sa dotyčný autor viezol. Možno ich porovnával s Ukrajinou alebo Albánskom. Na druhú stranu to nebolo až také zlé. Každý vagón mal svojho sprievodcu, umývadlá, záchod, vo vlaku bol aj reštauračný vozeň. Jedinou skutočne iritujúcou vecou, okrem toho, že sme neboli spolu v kupé, bola klimatizácia, ktorá fúkala ako o život.

No každopádne, spýtali sme sa sprievodcu, či by sme mohli byť spolu všetci traja v prázdnom kupé v našom vagóne. Dohováranie s ním nebolo jednoduché, nevedel ani slovo po anglicky, ale bol duchaprítomný a dohovárali sme sa cez prekladač. Ja som napísal vetu po anglicky, on si ju prečítal po vietnamsky a odpovedal mi. Z konverzácie vyplynulo, že to nie je možné sa presunúť, ale možno by to šlo za 700 000 dongov (asi 30 dolárov). Proste si vypýtal úplatok! Prišlo mi to hrozné, ale na druhú stranu som chcel byť vo vlastnom kupé a nie s rodinami s deťmi, ktoré sa hrajú na naháňačku celú dobu. A asi aj pre neho to bolo celkom dobré privyrobenie, pretože odkedy sme súhlasili, tak chodil vysmiaty od ucha k uchu.

Atmosféra z nášho vagónu. Cestovali sme v kupéčku so štyrmi lehátkami. Na výber bolo ešte kupé so šiestimi lehátkami alebo otvorený vagón
Atmosféra z nášho vagónu. Cestovali sme v kupéčku so štyrmi lehátkami. Na výber bolo ešte kupé so šiestimi lehátkami alebo otvorený vagón (zdroj: Peter Badač)
Množstvo miestnych cestuje v 3. triede
Množstvo miestnych cestuje v 3. triede (zdroj: Peter Badač)

Po presunutí sa do nášho kupé sme išli otestovať reštauračný vozeň, ktorý bol na úplnom konci vlaku. Prechádzkou vo vlaku sme zistili, že služby vietnamských železníc nevyužíva množstvo turistov, viezli sa v ňom hlavne rodiny s deťmi. Po príchode do reštauráku sme boli šokovaní, lebo v ňom sedelo asi 18 Vietnamcov, sprievodcovia z každého vagónu, ktorí mali večernú prestávku a jedli. Teda, jedli a fajčili, bolo tam zahulené ako v 4. cenovej. Takže dve belošky a vysoký muž boli pre všetkých nesmiernou atrakciou. Hneď nám ponúkli pivo a Stella zaujala svojim tabakom, hneď si jeden vypýtal ušúľanú cigaretu. Boh vie, či si nemyslel, že tam bolo niečo iné. Na oplátku Stelle ponúkli ich klasickú fajku, ktorá vyzerá ako taká malá fujara, cez ktorú sa fajčí tabak.

Nakoniec sme sa aj napriek jazykovej bariére so sprievodcami skamarátili. Strašne sme si priali, aby sme vedeli po vietnamsky a mohli ich tajne odpočúvať, že o čom sa bavia. Bol tam aj náš sprievodca, ktorý bol stále vysmiaty od ucha k uchu. Rozmýšľali sme, či sa so svojim úplatkom pochválil aj kolegom, ale asi si to skôr nechal pre seba.

Cesta vlakom trvala 17 hodín. Da Nang a Hanoi nie sú od seba až tak vzdialené, ale trať je len jednokoľajná, na mnohých miestach vlak išiel rýchlosťou 30 km/h, takže sme mali dostatok času si užiť cestu. Škoda len, že väčšina cesty prebiehala za tmy a vlastne sme nič moc nevideli.

Výber jedla vo vlaku nebol príliš veľký, tak som si vypýtal nejakú bagetu a dostal som toto.
Výber jedla vo vlaku nebol príliš veľký, tak som si vypýtal nejakú bagetu a dostal som toto. (zdroj: Peter Badač)

Do Hanoia sme dorazili krátko popoludní a hneď sme sa rozbehli do reštaurácie, ktorú Janka našla v Lonely Planet na obed. Dali sme si miestne špeciality, pretože výber v reštauračnom vozni nebol zrovna oslnivý.

Potom sme sa ubytovali v našom dome, ktorý sme našli cez Airbnb. Bola to veľmi sympatická rodina, pani domáca hovorila perfektne po francúzsky a celý dom bol plný starožitností a všelijakých suvenírov. Rozhodli sme sa stráviť v ňom len jednu noc, pretože ďalší deň sme chceli ísť na výlet do zátoky Ha Long. To sa spätne ukázalo ako veľmi dobré rozhodnutie, pretože v miestnosti, kde sme spali boli staré tikajúce hodiny, ktoré mne ani Janke nerobili problém, ale Stella vraj zaspala až o 6:00 a o 7:00 ju zobudilo vysielanie pouličného rozhlasu budovateľskými piesňami.

Pouličný trh v Hanoi. Vietnamci sú zvyknutí nakupovať všetky suroviny čerstvé každé ráno.
Pouličný trh v Hanoi. Vietnamci sú zvyknutí nakupovať všetky suroviny čerstvé každé ráno. (zdroj: Peter Badač)
Vo Vietname sa nepoužívajú chladničky, preto nie je výnimočné, že sa na ulici predáva aj mäso.
Vo Vietname sa nepoužívajú chladničky, preto nie je výnimočné, že sa na ulici predáva aj mäso. (zdroj: Peter Badač)

Agentúr, ktoré ponúkali výlety do Ha Long Bay bolo neúrekom, väčšina sa líšila len v cene, program výletov bol takmer totožný. Cena sa odvíjala podľa kvality ubytovania od 45 dolárov za dvojdenný výlet, až po 135 dolárov za ten istý výlet v kvalite deluxe. My sme zvolili zlatú strednú cestu, ale strašne by sme boli zvedaví, aké ubytovanie bolo v cene 45 dolárov a aké v cene 135.

Výlet sa začal štvorhodinovou cestou do mesta Ha Long, kde sme presadli na loď, ktorá nás povozila po zátoke. Prvý deň sme absolvovali túru kajakom do krásneho zálivu, tiež výlet do jaskyne a nakoniec večeru, ktorú pre nás pripravili na lodi. Po večeri nám ešte ukázali, ako miestni rybári lovia ryby, ale nikto z turistov nemal na lovenie trpezlivosť.

Náš sprievodca Dui nám povedal, že v Ha Long bay je 1969 ostrov, pretože to je rok, kedy zomrel Ho Chi Minh. Zaujímalo by ma, keby našli nový ostrov, či by ho odstrelili, aby bol stále dodržaný rok úmrtia.
Náš sprievodca Dui nám povedal, že v Ha Long bay je 1969 ostrov, pretože to je rok, kedy zomrel Ho Chi Minh. Zaujímalo by ma, keby našli nový ostrov, či by ho odstrelili, aby bol stále dodržaný rok úmrtia. (zdroj: Peter Badač)
Na lodi sa snažili nám ponúknuť to najlepšie z vietnamskej kuchyne, dokonca nás aj učili vyrábať vlastné jarné závitky. A táto kytica bola pre oslávenca, Taliana, ktorý oslavoval svoje narodeniny.
Na lodi sa snažili nám ponúknuť to najlepšie z vietnamskej kuchyne, dokonca nás aj učili vyrábať vlastné jarné závitky. A táto kytica bola pre oslávenca, Taliana, ktorý oslavoval svoje narodeniny. (zdroj: Peter Badač)

Druhý deň sme išli na rozhľadňu na ostrove Ti Top, ktorý sa volá podľa sovietskeho astronauta, ktorý prišiel na návštevu do Vietnamu a Ho Chi Minh na znak vietnamsko-sovietskeho priateľstva pomenoval po ňom ostrov. Na tomto ostrove bola aj malá pláž, kde je na ako jedinom mieste v celej zátoke dovolené sa kúpať. Po návšteve ostrova sme absolvovali obed o 10:30 na lodi, aby nás v zápätí loď doviezla spať do prístavu a následne do Hanoia. Posádka lode nás vymenila za novú osádku 16 turistov a pokračovala znovu v plavbe. Takto to vraj majú stále, do mesiaca majú len 2 voľné dni, čo znamená, že prakticky svoju rodinu nevidia.

Výhľad z rozhľadne na zátoku. Sprievodca nám hovoril, že kedysi lode mali rôzne farby ale v roku 2012 sa rozhodli, že ich všetky natrú na bielo, aby bola zátoka „even more beautiful“. To, že zátoku navštívi denne 8000 turistov, a veľký počet lodí, ktoré produkujú množstvo emisií očividne nie je až taký problém.
Výhľad z rozhľadne na zátoku. Sprievodca nám hovoril, že kedysi lode mali rôzne farby ale v roku 2012 sa rozhodli, že ich všetky natrú na bielo, aby bola zátoka „even more beautiful“. To, že zátoku navštívi denne 8000 turistov, a veľký počet lodí, ktoré produkujú množstvo emisií očividne nie je až taký problém. (zdroj: Peter Badač)
Zarazil nás tiež otázkou, že prečo smetné koše vyzerajú ako tučniaky. No vraj preto, lebo keby vyzerali ako tigre alebo draci, tak by sa ich ľudia báli a smeti by hádzali radšej po okolí. Vtipálek :)
Zarazil nás tiež otázkou, že prečo smetné koše vyzerajú ako tučniaky. No vraj preto, lebo keby vyzerali ako tigre alebo draci, tak by sa ich ľudia báli a smeti by hádzali radšej po okolí. Vtipálek :) (zdroj: Peter Badač)

Celou cestou nás sprevádzal sprievodca Dui, ktorý si ale nechal hovoriť Peter. Rozprával nám množstvo príbehov z minulosti a snažil sa nám vysvetliť ako Vietnamci žijú, čo ich zaujíma a podobne. Celkovo mi prišlo, že jeho rozprávanie je trocha tendenčné, ale to je asi tým, že Vietnam je stále socialistická krajina a sprievodcovia musia dodržiavať určité pravidlá ako rozprávať o udalostiach a ľudoch. Napríklad vojnu vo Vietname volajú Americká vojna, alebo keď nám rozprával o živote Vietnamcov, tak rozprával o severných Vietnamcoch ako o skromných ľuďoch zatiaľ čo južní Vietnamci všetko, čo majú, prehýria.

Rozprával veľa, čo som si však zapamätal sú životné priority Vietnamcov. Väčšina národa žije na vidieku, preto sú tri zásadné momenty v živote Vietnamca. Vôl, dom a deti. Vôl znamená, že nemusí drieť na poli sám, ale má vola, ktorý mu pomáha a práca na poli ide rýchlejšie. Potom je dôležité postaviť dom, pretože rodina je veľmi dôležitou súčasťou života. No a súčasťou rodiny sú deti, ktoré aj znamenajú zabezpečenie človeka do budúcnosti.

Druhým zaujímavým faktom, ktorý spomenul bola túžba Vienamcov a najmä vietnamských žien mať bielu pokožku, lebo biela pokožka je ideálom krásy. Nám prišlo vtipné, koľko európskych žien chodí do solária, aby boli hnedé a v tejto časti sveta sa zakrývajú pred slnkom a krémujú zbieľujúcimi krémami, aby boli svetlejšie. Nechcú vyzerať, ako to oni nazývajú, ako káva s mliekom. Je pravda, že v televízií bolo vidno najmä bielych Vietnamcov, v praxi na ulici sme ich až tak veľa nevideli, asi najmä kvôli tomu, že všetky kozmetické procedúry a prípravky sú veľmi drahé.

Domy sa stavajú relatívne veľké, pretože v nich zvyčajne viacero generácií.
Domy sa stavajú relatívne veľké, pretože v nich zvyčajne viacero generácií. (zdroj: Peter Badač)
Pozemky v mestách sú však drahé, preto sa domy stavajú relatívne úzke a vysoké.
Pozemky v mestách sú však drahé, preto sa domy stavajú relatívne úzke a vysoké. (zdroj: Peter Badač)

Po návrate do Hanoia sme sa rozhodli, že už si budeme posledné dni užívať tu. Stella bola akčnejšia a zabookovala si výlet do hôr, do Sapy, na ktorý sme my s Jankou už nemali silu. Jednak sme boli unavení zo všetkých tých presunov, jednak v Sape bola zima a sneh, na čo sme vonkoncom nemali náladu a aja ani oblečenie a osobne som si chcel aj užiť Hanoi.

Na meste je hneď poznať vplyv Francúzska, ktoré dlho dominovalo tomuto regiónu a definitívne sa ich nadvláda skončila až po druhej svetovej vojne vďaka Ho Chi Minhovi. Jedna štvrť v Hanoii sa dokonca aj volá Francúzska štvrť.

TIP CESTOVATEĽOM / Celý nočný život v Hanoii sa odohráva v Starom meste, preto ak nechceš platiť veľa za taxíky, tak je dobré si rezervovať miesto práve tu. Len je dobré si overiť, či je izba tichá, alebo s oknom do ulice, pretože ulice tu bývajú dosť hlučné od dopravy aj od zábavy. A vlastne je asi aj dobré overiť si, či má izba vôbec okno.

Na rozdiel od Ho Chi Minhovho mesta sú ulice v Hanoii priestranné, pripomínajú parížské bulváry s množstvo stromov a so širokými cestami. Tiež architektúra je iná a veľmi príjemne pôsobí aj množstvo parkov a jazier, ktoré sa v Hanoii nachádzajú.

Jazero Hoam Kiem, uprostred ktorého je chrám Ngoc Son v noci.
Jazero Hoam Kiem, uprostred ktorého je chrám Ngoc Son v noci. (zdroj: Peter Badač)
Zábava miestnych mužov pri hraní hier. Podobne ako v Kambodži, ženy celé dni pracujú v domácnosti a pri deťoch a muži, ktorí nemajú prácu trávia väčšinu času v kaviarniach a v parkoch hraním hier.
Zábava miestnych mužov pri hraní hier. Podobne ako v Kambodži, ženy celé dni pracujú v domácnosti a pri deťoch a muži, ktorí nemajú prácu trávia väčšinu času v kaviarniach a v parkoch hraním hier. (zdroj: Peter Badač)

Jeden deň som strávil prehliadkou monumentálnych komunistických stavieb v meste. Ho Chi Minhovím múzeom a Ho Chi Minhovím mauzóleom, kde leží jeho múmia po vzore súdruha Lenina. Skúsenosť z návštevy mauzólea je veľmi zvláštna, pretože pred jeho vchodom je nekonečná rada návštevníkov, ktorých neustále predbiehajú školské exkurzie, ktoré sem určite zvážajú z celej krajiny, aby deti mohli vidieť naživo ich vodcu. Rada však postupuje veľmi rýchlo, asi najmä kvôli faktu, že návšteva mauzólea trvá asi 45 sekúnd v priebehu ktorých sa človek nemôže zastaviť a musí obdivovať zabalzamované telo vietnamského vodcu. Zvláštna skúsenosť.

Po ceste späť som sa zastavil na námestí V.I.Lenina, ktorému dominuje jeho socha a priestor pred Leninom využívajú deti a mládežníci na hranie sa, skejtovanie a športovanie. Súdruh by bol určite rád z mládežníkov.

Monumentálne mauzóleum v sebe ukrýva múmiu Ho Chi Minha.
Monumentálne mauzóleum v sebe ukrýva múmiu Ho Chi Minha. (zdroj: Peter Badač)
Ho Chi Minhove múzeum je veľkolepou a zároveň bizarnou zbierkou artefaktov, ktoré majú pripomínať jeho život a význam
Ho Chi Minhove múzeum je veľkolepou a zároveň bizarnou zbierkou artefaktov, ktoré majú pripomínať jeho život a význam (zdroj: Peter Badač)
Táto inštalácia má pripomínať vzťah Ho Chi Minha k mladým ľuďom. Asi jej nerozumiem kvôli kultúrnym rozdielom.
Táto inštalácia má pripomínať vzťah Ho Chi Minha k mladým ľuďom. Asi jej nerozumiem kvôli kultúrnym rozdielom. (zdroj: Peter Badač)
Títo návštevníci neboli dôstojne oblečení, tak Ho Chi Minha nemohli vidieť. Ja som ho videl, ale nemohol som ho odfotiť, takže jediná možnosť ako ho vidieť, je prísť do Hanoia
Títo návštevníci neboli dôstojne oblečení, tak Ho Chi Minha nemohli vidieť. Ja som ho videl, ale nemohol som ho odfotiť, takže jediná možnosť ako ho vidieť, je prísť do Hanoia (zdroj: Peter Badač)
Usporiadanie detí pred dôležitou návštevou Ho Chi Minha. Upozornil by som na vyfintené učiteľky, ktoré nosia typické vietnamské šaty, ktoré sa vraj nosia len na špeciálne príležitosti. A návšteva múmie ňou nepochybne je.
Usporiadanie detí pred dôležitou návštevou Ho Chi Minha. Upozornil by som na vyfintené učiteľky, ktoré nosia typické vietnamské šaty, ktoré sa vraj nosia len na špeciálne príležitosti. A návšteva múmie ňou nepochybne je. (zdroj: Peter Badač)
Námestie pred sochou Lenina využívajú miestni skejteri ako skejtpark
Námestie pred sochou Lenina využívajú miestni skejteri ako skejtpark (zdroj: Peter Badač)
Alebo aj deti na cvičenie svojich riadiacich schopností.
Alebo aj deti na cvičenie svojich riadiacich schopností. (zdroj: Peter Badač)

Vietnam je oficiálne socialistickou krajinou, ale aj keď som na tento fakt ustavične myslel, tak sa to pri bežnej prechádzke nedá veľmi vypozorovať. Celosvetové značky ako KFC alebo Starbucks nájdete na každej väčšej ulici a množstvo reklám a billboardov tiež. Socializmus je badať najmä v rannom vysielaní propagandistických piesní v rozhlase a v televíznom vysielaní pre spravodajských reláciách a prenosoch z parlamentu. Tiež sa dalo trocha badať vo vyjadreniach sprievodcov, ktorí mali niektoré vety akokeby naučené a veľmi sa netrápili ich obsahom. A ešte jedna vec, úradom a úradníkom sa neodvráva – proste keď povedia nie, že niečo nejde, tak to nejde a koniec diskusie (je ale pravda, že sme ich neskúsili podplatiť, to by možno zabralo.) Je to podobné ako v Číne, je dovolené súkromné podnikanie, voľný pohyb osôb, ale nad všetkým bdie komunistická strana a jej funkcionári.

Čo pripomína socializmus vo Vietname sú všadeprítomné hviezdy a kosáky s kladivami. Netreba si ich však mýliť so symbolom Sovietskeho zväzu. Kosák a kladivo sú totiž symbolom Vietnamskej komunistickej strany
Čo pripomína socializmus vo Vietname sú všadeprítomné hviezdy a kosáky s kladivami. Netreba si ich však mýliť so symbolom Sovietskeho zväzu. Kosák a kladivo sú totiž symbolom Vietnamskej komunistickej strany (zdroj: Peter Badač)
Napriek socializmu symboly západného sveta prenikli aj do Vietnamu. Veď ktorí mladomanželia by nechceli mať nadhernú fotku pred obchoďákom na rušnej križovatke. to je západný štandard
Napriek socializmu symboly západného sveta prenikli aj do Vietnamu. Veď ktorí mladomanželia by nechceli mať nadhernú fotku pred obchoďákom na rušnej križovatke. to je západný štandard (zdroj: Peter Badač)

Na druhý deň sme sa s Jankou vybrali do etnologického múzea. Vo Vietname žije 54 rôznych etník a v tomto múzeu majú návštevníci príležitosť zoznámiť sa s ich štýlom života, odievaním aj tým ako žijú. Okrem toho sme mali možnosť vidieť aj tradičné vietnamské vodné divadlo, ktoré vzniklo ako zábava na ryžových poliach, keď herci hrajú bábkové divadlo na hladine vody, zatiaľ čo sami stoja vo vode.

Poobede sme navštívili ďalšiu pamiatku Unesco, a síce citadelu, ktorá je najstaršou časťou Hanoia. Zachoval sa múr, niekoľko brán aj palácov. Neskôr slúžila ako sídlo pre francúzskych panovníkov a v čase vojny ako sídlo a kryt generálneho štábu. Za zmienku ešte určite stojí aj Chrám literatúry, čo je jedna z najstarších budov v Hanoii, ktorá bola postavená v roku 1070 a bola to prvá vietnamská univerzita.

Strecha tohto domu jedného vietnamského etinika je taká vysoká, aká veľká je mužnosť hlavy rodiny.
Strecha tohto domu jedného vietnamského etinika je taká vysoká, aká veľká je mužnosť hlavy rodiny. (zdroj: Peter Badač)
Tento dom sme nazvali predchodca paneláku. Najdlhšie dosahovali dĺžky až 300 metrov a žilo v nich niekoľko rodín, každá obývala jednu izbu.
Tento dom sme nazvali predchodca paneláku. Najdlhšie dosahovali dĺžky až 300 metrov a žilo v nich niekoľko rodín, každá obývala jednu izbu. (zdroj: Peter Badač)
Vodné divadlo.
Vodné divadlo. (zdroj: Peter Badač)
Južná brána do citadely je aj symbol celého Hanoia.
Južná brána do citadely je aj symbol celého Hanoia. (zdroj: Peter Badač)

Zažitok je aj zatvorenie ulíc starého mesta a jazera v piatok večer a v sobotu až do nedele. Staré mesto je bez množstva motoriek takmer na nepoznanie. Všetky bary a reštaurácie vytiahnu svoje malé stoličky a stolčeky do ulíc a ulice sa zmenia na terasy a koncertné pódiá, kde vystupujú DJi, miestne kapely, muzikanti, divadelníci, proste umenie všetkého druhu. Zároveň je to aj priestor pre predajcov všetkého možného od jedla až po oblečenie a turistické suveníry.

Čo zaujalo najviac nás je bia hoi, čo je miestne pivo, ktoré Vietnamcov naučili vraj v sedemdesiatych rokoch vyrábať českí sládkovia, ktorí do Vietnamu prišli. Klasické pivo stojí okolo 20-30 tisíc dongov, kdežto bia hoi sa predáva za 5 tísíc dongov a predavájú ho v takých baroch a reštauráciách, ktoré vznikajú v uzučkých uliciach medzi domami, alebo v garážach, proste na miestach, ktoré by človek za normálnych okolností minul. Je trocha vodovejšie než naše pivo, ale veľmi osviežujúce a keď zoberieme do úvahy, že Vietnamci neznášajú alkohol až tak dobre ako európania, tak to je pochopiteľné.

Inak keď som spomenul tie motorky, tie sú hlavným dopravným prostriedkom vo Vietname. Vyskytuje sa ich tu niekoľkonásobne viac ako automobilov a často je problém prejsť aj cez cestu, pretože aj keď je križovatka organizovaná svetelnými signálmi, tak ich mnohí vodiči nerešpektujú. Základné pravidlo je kráčať konštatnou rýchlosťou, zastať, keď sa nedá pokračovať, ale nikdy nerobiť krok späť, lebo s tým vodiči nepočítajú a mohlo by dôjsť ku kolízií.

Tak v Hanoii ako aj v Ho Chi Minhovom meste sa momentálne buduje metro (výstavba prvých tratí mala byť dokončená v roku 2016 resp. 2017, ale má sklz kvôli zvýšeným nákladom – toto som už niekde počul), ktoré by malo odbremeniť kolabujúcu dopravu v oboch mestách (Hanoi je síce hlavné mesto, ale Ho Chi Minhove mesto je so svojimi 8 miliónmi obyvateľov najväčie mesto v krajine). Po dostavbe metra by mal byť zakázaný vjazd motocyklov do centra mesta. Tak na toto som skutočne zvedavý a neviem si to veľmi predstaviť. Každopádne budem im držať palce.

V piatok večer po zatvorení ulíc sú nabité miestnimi aj turistami, ktorí sledujú koncerty.
V piatok večer po zatvorení ulíc sú nabité miestnimi aj turistami, ktorí sledujú koncerty. (zdroj: Peter Badač)
Našli sme aj Prague Bar, ktorý hovorí, ako si miestni predstavujú Prahu. Pivo, marihuana a private clubs.
Našli sme aj Prague Bar, ktorý hovorí, ako si miestni predstavujú Prahu. Pivo, marihuana a private clubs. (zdroj: Peter Badač)
V uliciach sa dá kúpiť aj Bia Hoi za 5000 dongov (asi 20 centov)
V uliciach sa dá kúpiť aj Bia Hoi za 5000 dongov (asi 20 centov) (zdroj: Peter Badač)
Víkend je jedinou dobou, kedy sa vďaka uzatvoreniu cesty okolo jazera doprava zastaví a jediné autá, ktoré majú vstup povolené sú tieto.
Víkend je jedinou dobou, kedy sa vďaka uzatvoreniu cesty okolo jazera doprava zastaví a jediné autá, ktoré majú vstup povolené sú tieto. (zdroj: Peter Badač)

V Hanoji musím ešte spomenúť hanoiské špeciality. Určite treba vyskúšať Ca Phe Trung, čo, ako názov napovedá, je káva s vymiešanými žĺtkami a kondenzovaným mliekom. Možno by sme ju mohli skôr nazvať dezertom ako kávou, ale napriek tomu je to vynikajúca vietnamská špecialita, ktorú určite treba vyskúšať, podobne ako vietnamskú ľadovú kávu, ktorá je však príznačnejšia pre južné oblasti krajiny.

Ešte by som mohol písať o Pho a Bun Cha a o ich vynikajúcich bagetkách, ktoré sú fuziou s francúzskou kuchyňou, a množstve ďalších špecialít, ktorých mená si nepamätám, ale všetci si asi vedia predstaviť, že vietnamská kuchyňa je rozmanitá a je čo skúšať. Už len pre tento zážitok sa oplatí do Vietnamu vycestovať.

Tradičná polievka s rybacími guličkami, ktorej meno si už bohužiaľ nepamatám
Tradičná polievka s rybacími guličkami, ktorej meno si už bohužiaľ nepamatám (zdroj: Peter Badač)
Aj vo Vietname začínajú obed aperitívom.
Aj vo Vietname začínajú obed aperitívom. (zdroj: Peter Badač)
Tradičná vietnamská kaviareň – Café Bihn. Je celkom schovaná, je na poschodí domu, a vchádza sa do nej cez obchod s batožinou. Vrelo doporučujem na Ca Phe Trung. Cena iba 17 000 dongov
Tradičná vietnamská kaviareň – Café Bihn. Je celkom schovaná, je na poschodí domu, a vchádza sa do nej cez obchod s batožinou. Vrelo doporučujem na Ca Phe Trung. Cena iba 17 000 dongov (zdroj: Peter Badač)
Prenikli sme aj do vietnamskej grilovacej reštaurácie, kde si do košíka vyberiete mäso alebo zeleninu, ktorú vám v reštaurácií ugrilujú a potom donesú na panvici, pod ktorou je zažatý kahan, aby mäsko nevychladlo.
Prenikli sme aj do vietnamskej grilovacej reštaurácie, kde si do košíka vyberiete mäso alebo zeleninu, ktorú vám v reštaurácií ugrilujú a potom donesú na panvici, pod ktorou je zažatý kahan, aby mäsko nevychladlo. (zdroj: Peter Badač)
Toto nie je rada do mauzólea, ale do vychýrenej reštaurácie, kde servírujú legendárnu Pho.
Toto nie je rada do mauzólea, ale do vychýrenej reštaurácie, kde servírujú legendárnu Pho. (zdroj: Peter Badač)
Peter Badac

Peter Badac

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som Peter, študoval som film v Bratislave a Prahe a píšem hlavne o cestovaní a o mojich postrehoch zo života mimo Európy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu